DoporučujemeZaložit web nebo e-shop

Úvod

  • 25.2.2024, Služby Božie- 2. Pôstna nedeľa:  Magnezitovce- 8.30 hod, Revúcka Lehota- 9.30 hod ,Chyžné- 11.00 hod 

 

P ô s t

 

Čo je pôst a čo ti môže priniesť?

Pôstne obdobie trvá 40 dní. Do toho času sa nerátajú nedele. Pôst sa teda začína zvyčajne 46 dní pred Veľkou nocou. Je to pohyblivý sviatok, presný dátum sa každý rok mení. Kresťanský pôst je obdobím duchovného stíšenia sa, prípravy srdca a mysle na Veľký piatok a Veľkonočnú nedeľu.

 

Prvým dňom pôstneho obdobia je Popolcová streda. Počas tohto dňa si môžeš všimnúť ľudí, ktorí vychádzajú z kostola / rim.-kat./ s čiernym krížikom na čele. Symbolizuje ľútosť, že sme sa vzdialili Bohu a vyjadruje túžbu byť v jeho blízkosti. Kňaz kreslí popolom kríž na čelá veriacich, pričom hovorí: „Kajajte sa a verte v evanjelium!“  alebo „Prach si a na prach sa obrátiš!“  Popol pripomína ľudskú pominuteľnosť a kríž je symbolom nádeje večného života s Ježišom. 

Počas pôstneho obdobia sa zameriavame na tri oblasti duchovného života:

modlitbu, odriekanie a dávanie.

Modlitba počas pôstu sa zameriava najmä na prosbu o odpustenie. Pôst je príležitosťou na úprimné a hlboké pokánie (ľútosť) a odvrátenie sa od svojich hriechov. Modlitba pokánia prirodzene vedie kresťanov k vďačnosti za úžasné Božie milosrdenstvo a jeho vernú lásku.

Neoddeliteľnou súčasťou pôstu je zrieknutie sa jedla alebo niečoho iného, čo je bežnou súčasťou nášho života. Je to pripomienka Ježiša a jeho obety. Biblia spája pôst najmä s odriekaním si jedla, ale ak to nie je zo zdravotných dôvodov možné, alternatívou je tiež vylúčenie sladkostí, Facebooku alebo čohokoľvek iného, čo máme radi a čomu bežne venujeme svoju pozornosť. Cieľom je, aby sme takto získaný čas a pozornosť obrátili na Boha: aby sme sa s ním rozprávali v modlitbe, čítali si jeho slovo, tešili sa z jeho prítomnosti.

Tretia súčasť pôstneho obdobia, dávanie (resp. dobročinnosť), je našou odpoveďou na Božiu milosť, štedrosť a lásku.

                                                                                                                                                                                                                Zdroj: Internet

                                                                                                                                   

 

 

Zápas o posvätenie

 

Prichádzame k Tebe v istote, Že v Tebe je vykúpenie pre nás hriešnych, zatratených. Prosíme, Kriste, na milosť nás prijmi. Amen

 

„ Ako spolupracovníci aj napomíname vás, aby ste nebrali nadarmo milosť Božiu. Veď On hovorí: V čas príhodný som ťa vyslyšal a v deň spasenia som ti pomohol. Ajhľa, teraz je čas veľmi príhodný, ajhľa, teraz  je deň spasenia! Nikomu v ničom nedávame pohoršenia, aby naša služba bola bez hany. – Ale vo všetkom sa predstavujeme ako Boží služobníci; v mnohej trpezlivosti, v súženiach, v nedostatkoch, v úzkostiach, v ranách, vo väzeniach, v nepokojoch, v námahách, v bdeniach, v pôstoch, v čistote, v známosti, v zhovievavosti, v dobrote, v Duchu Svätom, v nepokryteckej láske, v slove pravdy, v moci Božej, v zbroji spravodlivosti napravo aj naľavo, v sláve aj potupe, v zlej i dobrej povesti; ako zvodcovia, a predsa pravdiví; ako neznámi, a predsa dobre známi; ako umierajúci a ajhľa žijeme; ako káraní, a predsa neumorení; ako smutní , ale vždy ako veselí; ako chudobní a predsa mnohých obohacujúci; ako nič nemajúci, a predsa všetko v moci majúci.“ Amen

                                                                                                              2 Korintským 6, 1-10

 

 

„Veci nie sú také, akými sa zdajú byť.“

Dvaja anjeli – pútnici sa zastavili, aby strávili noc v dome bohatej rodiny. Rodina bola nepohostinná a odmietla anjelov nechať v miestnosti pre hostí. Miesto toho boli ubytovní v studenej pivnici. Ako náhle si ustlali na tvrdej podlahe, starší anjel  uvidel dieru v stene a opravil ju. Keď sa mladší anjel udivene pýtal prečo, starší odpovedal: „ Veci nie sú také, ako sa zdajú byť.“ Ďalšiu noc si šli odpočinúť do domu veľmi chudobného, ale pohostinného farmára a jeho ženy. Po tom čo sa manželia podelili o trochu jedla, ktoré mali, povedali anjelom, aby spali v ich posteli , kde si dobre odpočinú. Ráno našli anjeli farmára a jeho ženu v slzách. Ich jediná krava, ktorej mlieko bolo jediným prímom rodiny, ležala mŕtva v chlieve. Mladší anjel sa opýtal staršieho , ako sa to mohlo stať? Prvý muž mal všetko a ty si mu pomohol, vyčítal. Druhá rodina mala málo, ale bola ochotná podeliť sa o všetko, a ty si dovolil, aby im zomrela krava. Prečo? „ Veci nie sú také ako sa zdajú byť“, odpovedal starší anjel. Keď sme boli v pivnici , všimol som si, že v tej diere bola zásoba zlata. Jeho majiteľ bol posadnutý chamtivosťou a neochotou zdieľať šťastie, utesnil som stenu, aby poklad nemohol nájsť. Keď sme spali ďalšiu noc vo farmárovej posteli prišiel si anjel smrti pre farmárovu ženu. Dal som mu miesto nej kravu. „ Veci nie sú také ako sa zdajú byť.“ 

Boh robí všetko pre našu záchranu, robíme to aj my?!

Pocity nespravodlivosti zažívajú nielen ľudia okolo nás, ale veľa krát my sami. Nedarí sa nám , do nášho života prichádzajú nešťastia, a ten sused, ktorý ani do kostola nechodí ten má taký dobrý život, darí sa mu... to sme my, obraz nás ľudí. Keď nie je po našom obviňujeme Boha. Pokušiteľ čaká na náš prešľap. 

                                                                                                                                              viac v kázni 2. pôstna nedeľa

 

CHOĎ ZA MŇA TY

Jeden muž každú nedeľu ráno hovorieval svojej žene:

„Choď do kostola a pomodli sa za nás oboch.“

Priateľom vravieval:

„Ja nemusím chodiť do kostola, moja žena tam chodí za oboch.“

Raz v noci sa mu prisnilo, že so svojou ženou stál pred nebeskou bránou a čakal, kým sa otvorí.

Brána sa pomaly otvárala a počul hlas určený jeho žene:

„Ty môžeš vojsť za obidvoch.“

Žena vošla a brána sa zatvorila.

Mužovi prišlo tak zle, že sa prebudil.

 

Najviac prekvapená bola však jeho žena, keď jej v nedeľu pred omšou povedal: „Dnes idem do kostola s tebou.“

                                                                                            Bruno Ferrero

 

Boh je vždy s tebou! 

 

     

 

Všetko má svoj čas ...

Všetko má svoj čas

a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu:

Je čas narodiť sa i čas umierať, čas sadiť i čas vytŕhať zasadené;

čas zabíjať i čas uzdravovať; čas búrať i čas stavať;

čas plakať i čas smiať sa; čas horekovať i čas radovať sa;

čas odhadzovať kamene i čas zbierať kamene; čas objímať i čas vyhýbať sa objímaniu;

čas hľadať i čas strácať, čas zachovať i čas odhadzovať;

čas roztrhať i čas zošívať, čas mlčať i čas hovoriť.

Čas milovať i čas nenávidieť, čas vojny i čas pokoja.

Akýže úžitok má ten, ktorý pracuje, z toho, že sa namáha?

Videl som ťažkú úlohu, ktorú dal Boh ľuďom, aby sa ňou umárali.

Všetko krásne učinil vo svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc, len aby človek nevystihol od počiatku až do konca dielo, ktoré Boh vykonal.

Poznal som, že niet pre nich nič lepšie, ako radovať sa a dobre robiť vo svojom živote.

Ale aj toto, že človek môže jesť a piť, zakúsiť dobré veci pri svojej námahe, je Božím darom.

Poznal som, že všetko, čo činí Boh, trvá naveky; nič k tomu pridať nemožno a nič nemožno z toho ubrať. Boh to tak zariadil, aby sa Ho ľudia báli.

Čo je, bolo už dávno, čo sa má stať, už dávno bolo; a Boh znovu vyhľadáva, čo sa pominulo.

 

                                                                                                                                Kazateľ 3, 1-15   

 

    Spánok

 

 V kostole sedeli vedľa seba otec so synom. Chlapec zrazu štuchol lakťom otca a zasmial sa: "Ocko, pozri sa. Ten ujo spí."

Otec sa vážne pozrel na syna a povedal:

"Bolo by lepšie, keby si zaspal aj ty a nehovoril zle o druhých."

 

                                                                        Bruno Ferrero, Malé príbehy pre potešenie duše

 

 

 

Dáždnik

Polia boli vysušené a popraskané pre nedostatok dažďov.

Bledé a ožltnuté listy utrápene viseli z konárov. Z lúk zmizla tráva. Ľudia žili v napätí a nervózne skúmali krištáľovo modré nebo.

Rozpálené týždne plynuli jeden za druhým. Celé mesiace nespadla ani kvapka vody. Miestny duchovný zorganizoval na námestí pred kostolom hodinu modlitieb, aby si vyprosili milosť dažďa.

V určenú hodinu bolo námestie plné utrápených ľudí s veľkými nádejami. Mnohí si priniesli predmety, ktoré dosvedčovali ich vieru.

Pán farár obdivoval Biblie, kríže a ružence.

Ale nevedel odvrátiť oči od jedného dieťaťa, ktoré vážne sedelo v prvom rade.

Na kolenách malo červený dáždnik.



                                                                                              Zdroj: Bruno Ferrero, Malé príbehy pre potešenie duše

 

Otče náš, ktorý si v nebesiach!

Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom  svojim! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.

Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz, i vždycky i na veky vekov. AMEN.     

   Modliť sa znamená prosiť o dážď, veriť znamená priniesť si dáždnik.