Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. Chyžné

 

Služby Božie po Deviatniku 23.2.2025

Magnezitovce- 8.30 hod

Revúcka Lehota- 9.30 hod

Chyžné- 11.00 hod

 

Boh je pomoc, ktorá je nám vždy nablízku. Prevádza nás príkoriami.

Nesľúbil nám život bez ťažkostí, ale uisťuje nás o svojej pomoci.

On nám tieseň nespôsobuje, ale oslobodzuje nás od jej ťarchy.

Dal nám nádej, že spolu s ním budeme v každom súžení robiť správne kroky.

 

 

 

 

CHOĎ ZA MŇA TY

Jeden muž každú nedeľu ráno hovorieval svojej žene:

„Choď do kostola a pomodli sa za nás oboch.“

Priateľom vravieval:

„Ja nemusím chodiť do kostola, moja žena tam chodí za oboch.“

Raz v noci sa mu prisnilo, že so svojou ženou stál pred nebeskou bránou a čakal, kým sa otvorí.

Brána sa pomaly otvárala a počul hlas určený jeho žene:

„Ty môžeš vojsť za obidvoch.“

Žena vošla a brána sa zatvorila.

Mužovi prišlo tak zle, že sa prebudil.

 

Najviac prekvapená bola však jeho žena, keď jej v nedeľu pred omšou povedal: „Dnes idem do kostola s tebou.“

                                                                                            Bruno Ferrero

 

Boh je vždy s tebou! 

 

     

 

Všetko má svoj čas ...

Všetko má svoj čas

a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu:

Je čas narodiť sa i čas umierať, čas sadiť i čas vytŕhať zasadené;

čas zabíjať i čas uzdravovať; čas búrať i čas stavať;

čas plakať i čas smiať sa; čas horekovať i čas radovať sa;

čas odhadzovať kamene i čas zbierať kamene; čas objímať i čas vyhýbať sa objímaniu;

čas hľadať i čas strácať, čas zachovať i čas odhadzovať;

čas roztrhať i čas zošívať, čas mlčať i čas hovoriť.

Čas milovať i čas nenávidieť, čas vojny i čas pokoja.

Akýže úžitok má ten, ktorý pracuje, z toho, že sa namáha?

Videl som ťažkú úlohu, ktorú dal Boh ľuďom, aby sa ňou umárali.

Všetko krásne učinil vo svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc, len aby človek nevystihol od počiatku až do konca dielo, ktoré Boh vykonal.

Poznal som, že niet pre nich nič lepšie, ako radovať sa a dobre robiť vo svojom živote.

Ale aj toto, že človek môže jesť a piť, zakúsiť dobré veci pri svojej námahe, je Božím darom.

Poznal som, že všetko, čo činí Boh, trvá naveky; nič k tomu pridať nemožno a nič nemožno z toho ubrať. Boh to tak zariadil, aby sa Ho ľudia báli.

Čo je, bolo už dávno, čo sa má stať, už dávno bolo; a Boh znovu vyhľadáva, čo sa pominulo.

 

                                                                                                                                Kazateľ 3, 1-15   

 

 

 V kostole sedeli vedľa seba otec so synom. Chlapec zrazu štuchol lakťom otca a zasmial sa: "Ocko, pozri sa. Ten ujo spí."

Otec sa vážne pozrel na syna a povedal:

"Bolo by lepšie, keby si zaspal aj ty a nehovoril zle o druhých."

 

                                                                        Bruno Ferrero, Malé príbehy pre potešenie duše

 

 

 

Dáždnik