Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. Chyžné

Služby Božie počas sviatkov: 

Kvetná nedeľa- PAŠIE: 8.30 hod- Lubeník, 9.30 hod- Revúcka Lehota, 11.00 hod- Chyžné

Zelený štvrtok: 16.30 hod- Revúcka Lehota, Večera Pánova

18.00 hod- Chyžné, Večera Pánova

Veľký Piatok- PAŠIE: 8.30 hod- Magnezitovce, 9.30 hod- Revúcka Lehota, 11.00 hod- Chyžné

Veľkonočná nedeľa: 8.30 hod- Magnezitovce, 9.30 hod- Revúcka Lehota, 11.00 hod- Chyžné

Veľkonočný pondelok: 9.30 hod Chyžné

 

 

Veľkonočný - Tichý týždeň

Veľkonočný týždeň, nazývaný aj tichý, svätý alebo veľký, sa začína Kvetnou nedeľou.  Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Názov sviatku je odvodený od kvetov – palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene vítal. Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov - bahniatok. 

Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným štvrtkom, údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista. Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti Večere Pánovej. 

Podľa tradície sa v tento deň majú jesť jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu.

Veľkonočný týždeň pokračuje Veľkým piatkom – dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista.Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň. Veľký piatok uznáva asi 40 štátov ako sviatok pracovného pokoja.

Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka sa vo všetkých kresťanských cirkvách slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Končí sa obdobie 40-dňového pôstu, na sviatočných stoloch v mnohých domácnostiach nechýbajú vajíčka, údená šunka, veľkonočný baranček či koláče.

Veľkonočný pondelok je z hľadiska ľudovej tradície významným dňom veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka. Najčastejšie sa ženy i dievčatá šibú korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej prírody. 

 

 

 

CHOĎ ZA MŇA TY

Jeden muž každú nedeľu ráno hovorieval svojej žene:

„Choď do kostola a pomodli sa za nás oboch.“

Priateľom vravieval:

„Ja nemusím chodiť do kostola, moja žena tam chodí za oboch.“

Raz v noci sa mu prisnilo, že so svojou ženou stál pred nebeskou bránou a čakal, kým sa otvorí.

Brána sa pomaly otvárala a počul hlas určený jeho žene:

„Ty môžeš vojsť za obidvoch.“

Žena vošla a brána sa zatvorila.

Mužovi prišlo tak zle, že sa prebudil.

 

Najviac prekvapená bola však jeho žena, keď jej v nedeľu pred omšou povedal: „Dnes idem do kostola s tebou.“

                                                                                            Bruno Ferrero

 

 

Boh je vždy s tebou! 

     

 

Všetko má svoj čas ...

Všetko má svoj čas

a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu:

Je čas narodiť sa i čas umierať, čas sadiť i čas vytŕhať zasadené;

čas zabíjať i čas uzdravovať; čas búrať i čas stavať;

čas plakať i čas smiať sa; čas horekovať i čas radovať sa;

čas odhadzovať kamene i čas zbierať kamene; čas objímať i čas vyhýbať sa objímaniu;

čas hľadať i čas strácať, čas zachovať i čas odhadzovať;

čas roztrhať i čas zošívať, čas mlčať i čas hovoriť.

Čas milovať i čas nenávidieť, čas vojny i čas pokoja.

Akýže úžitok má ten, ktorý pracuje, z toho, že sa namáha?

Videl som ťažkú úlohu, ktorú dal Boh ľuďom, aby sa ňou umárali.

Všetko krásne učinil vo svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc, len aby človek nevystihol od počiatku až do konca dielo, ktoré Boh vykonal.

Poznal som, že niet pre nich nič lepšie, ako radovať sa a dobre robiť vo svojom živote.

Ale aj toto, že človek môže jesť a piť, zakúsiť dobré veci pri svojej námahe, je Božím darom.

Poznal som, že všetko, čo činí Boh, trvá naveky; nič k tomu pridať nemožno a nič nemožno z toho ubrať. Boh to tak zariadil, aby sa Ho ľudia báli.

Čo je, bolo už dávno, čo sa má stať, už dávno bolo; a Boh znovu vyhľadáva, čo sa pominulo.

 

                                                                                                                                Kazateľ 3, 1-15   

 

 

 V kostole sedeli vedľa seba otec so synom. Chlapec zrazu štuchol lakťom otca a zasmial sa: "Ocko, pozri sa. Ten ujo spí."

Otec sa vážne pozrel na syna a povedal:

"Bolo by lepšie, keby si zaspal aj ty a nehovoril zle o druhých."

 

                                                                        Bruno Ferrero, Malé príbehy pre potešenie duše

 

 

 

Dáždnik