DoporučujemeZaložit web nebo e-shop

Úvod

 

ROZPIS SLUŽIEB BOŽÍCH NA NEDELE

Služby Božie 24.nedeľa po Svätej Trojici: 15.11.2026

9.30 hod- Revúcka Lehota, Pamiatka posvätenia chrámu + Lechem

Pamiatka posvätenia chrámu nás pozýva stíšiť sa a pozrieť sa nielen na steny kostola, ale najmä do vlastných sŕdc. Pripomína nám, že tento chrám nevznikol zo dňa na deň – bol postavený z túžby mať miesto, kde stíchne hluk okolitého sveta a kde sa slovo Evanjelia stáva živým.

Steny chrámu v Revúckej Lehote nesú v sebe príbehy rradostí i zármutkov, modlitby vďaky aj tiché volania o pomoc v časoch skúšok. Kedysi doň vchádzali naši predkovia s úctou a pokorou; dnes sme to my, kto nadväzuje na ich dedičstvo.

 

Skutočným chrámom Božím je však spoločenstvo ľudí. Kostol napĺňa svoj zmysel vtedy, keď z neho vychádzame premenení – láskavejší, trpezlivejší a ochotnejší niesť svetlo viery do každodenného života. Pri tejto pamiatke posvätenia si preto s vďakou pripomeňme dar tohto svätého miesta a vyprosujme si, aby bol náš chrám v Revúckej Lehote aj naďalej domovom pokoja, nádeje a živej viery pre všetky generácie.

Služby Božie 25.nedeľa po Svätej Trojici: 22.11.2026

8.30 hod- Magnezitovce

9.30 hod- Revúcka Lehota

11.00 hod- Chyžné

 

Služby Božie 1. Adventná nedeľa: 29.11.2026

8.30 hod- Lubeník

9.30 hod- Revúcka Lehota

11.00 hod- Chyžné

 

CHOĎ ZA MŇA TY

Jeden muž každú nedeľu ráno hovorieval svojej žene:

„Choď do kostola a pomodli sa za nás oboch.“

Priateľom vravieval:

„Ja nemusím chodiť do kostola, moja žena tam chodí za oboch.“

Raz v noci sa mu prisnilo, že so svojou ženou stál pred nebeskou bránou a čakal, kým sa otvorí.

Brána sa pomaly otvárala a počul hlas určený jeho žene:

„Ty môžeš vojsť za obidvoch.“

Žena vošla a brána sa zatvorila.

Mužovi prišlo tak zle, že sa prebudil.

 

Najviac prekvapená bola však jeho žena, keď jej v nedeľu pred omšou povedal: „Dnes idem do kostola s tebou.“

                                                                                            Bruno Ferrero

 

 

Boh je vždy s tebou! 

     

 

Všetko má svoj čas ...

Všetko má svoj čas

a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu:

Je čas narodiť sa i čas umierať, čas sadiť i čas vytŕhať zasadené;

čas zabíjať i čas uzdravovať; čas búrať i čas stavať;

čas plakať i čas smiať sa; čas horekovať i čas radovať sa;

čas odhadzovať kamene i čas zbierať kamene; čas objímať i čas vyhýbať sa objímaniu;

čas hľadať i čas strácať, čas zachovať i čas odhadzovať;

čas roztrhať i čas zošívať, čas mlčať i čas hovoriť.

Čas milovať i čas nenávidieť, čas vojny i čas pokoja.

Akýže úžitok má ten, ktorý pracuje, z toho, že sa namáha?

Videl som ťažkú úlohu, ktorú dal Boh ľuďom, aby sa ňou umárali.

Všetko krásne učinil vo svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc, len aby človek nevystihol od počiatku až do konca dielo, ktoré Boh vykonal.

Poznal som, že niet pre nich nič lepšie, ako radovať sa a dobre robiť vo svojom živote.

Ale aj toto, že človek môže jesť a piť, zakúsiť dobré veci pri svojej námahe, je Božím darom.

Poznal som, že všetko, čo činí Boh, trvá naveky; nič k tomu pridať nemožno a nič nemožno z toho ubrať. Boh to tak zariadil, aby sa Ho ľudia báli.

Čo je, bolo už dávno, čo sa má stať, už dávno bolo; a Boh znovu vyhľadáva, čo sa pominulo.

 

                                                                                                                                Kazateľ 3, 1-15   

 

    Spánok

 

 V kostole sedeli vedľa seba otec so synom. Chlapec zrazu štuchol lakťom otca a zasmial sa: "Ocko, pozri sa. Ten ujo spí."

Otec sa vážne pozrel na syna a povedal:

"Bolo by lepšie, keby si zaspal aj ty a nehovoril zle o druhých."

 

                                                                        Bruno Ferrero, Malé príbehy pre potešenie duše

 

 

 

Dáždnik

Polia boli vysušené a popraskané pre nedostatok dažďov.

Bledé a ožltnuté listy utrápene viseli z konárov. Z lúk zmizla tráva. Ľudia žili v napätí a nervózne skúmali krištáľovo modré nebo.

Rozpálené týždne plynuli jeden za druhým. Celé mesiace nespadla ani kvapka vody. Miestny duchovný zorganizoval na námestí pred kostolom hodinu modlitieb, aby si vyprosili milosť dažďa.

V určenú hodinu bolo námestie plné utrápených ľudí s veľkými nádejami. Mnohí si priniesli predmety, ktoré dosvedčovali ich vieru.

Pán farár obdivoval Biblie, kríže a ružence.

Ale nevedel odvrátiť oči od jedného dieťaťa, ktoré vážne sedelo v prvom rade.

Na kolenách malo červený dáždnik.



                                                                                              Zdroj: Bruno Ferrero, Malé príbehy pre potešenie duše

 

Otče náš, ktorý si v nebesiach!

Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom  svojim! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.

Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz, i vždycky i na veky vekov. AMEN.     

   Modliť sa znamená prosiť o dážď, veriť znamená priniesť si dáždnik.                                                                                                                                                                  

 

Nový blok - dvojitým kliknutím zde, zahájíte úpravu bloku...