Naše kostoly
Kostol Chyžné
Kostol Revúcka Lehota
Kostol Mníšany
Kostol Kopráš
Modlitebňa Lubeník
Oprava strechy v Revúckej Lehote 2007
Evanjelická fara Chyžné 2008
Z histórie Evanjelického zboru v Chyžnom
V prvých storočiach existencie obce bol strediskom náboženského života rannogotický rímskokatolícky kostol z 13. storočia. Koncom 16. a začiatkom 17. storočia boli obyvatelia Chyžného ovplyvnený Lutherovou reformáciou. Obyvatelia Chyžného prestúpili na evanjelické náboženstvo okolo roku 1585 spolu s Mníšanami, Koprášom, Lubeníkom a Umrlou Lehotou. Boli však súčasťou cirkevného zboru v Jelšave. Neskôr sa však spomínané obce osamostatnili a Chyžné sa stalo matkocirkvou. Revúcka Lehota sa stala fíliou Mokrej Lúky.Potom prišlo obdobie rekatolizácie. Z Chyžného bol vyhnaný Evanjelický kňaz i učiteľ. Určité zmiernenie prišlo za vlády Márie Terézie, ale to ešte v Chyžnom nesmeli mať, ani kňaza ani učiteľa. V roku 1781 vydal Jozef II. Tolerančný patent. Tým sa vzájomné boje medzi katolíkmi a proterstantami podstatne zmiernili. Dva roky na si Chyžné požiadalo miestodržiteľskú radu, aby si obec mohla pozvať kňaza a učiteľa v čom jej bolo vyhovené. 17. marca 1785 - vyznačili v strede dediny miesto pre stavbu kostola medzi Chyžňanským potokom a malým potôčikom tečúcim uprostred dediny 1. máj 1785 - položili základný kameň. 6. november 1786 - kostol dokončený a posvätený (kostol bol ešte bez veže). Postavený bol v podstate za jeden a pol roka. Pre budovu fary získala cirkev pozemok na nižnom konci dediny.
3. októbra 1803 vykonal v Chyžnom Samuel Nikolai superintenmdent vizitáciu a podľa jeho pokynov si cirkevný zbor zvolil 18 presbyterov – starších V Chyžnom a v Mníšanoch po 6, v Lubeníku 4 a v Kopráši 2
1821 - položený základný kameň na stavbu veže a 1823 bola veža kostola dokončená.
V roku 1823 vtedajší evanjelický farár Pavol Tomášik otec Sama Tomášika, požiadal muránske panstvo o povolenie postaviť faru pri kostole. Na prvý raz však nedostali súhlas a tak to skúsili znovu o dva roky. Keďže obyvatelia boli chudobný, faru s veľkými finančnými ťažkosťami dokončili až v roku 1833. Teda po 8 rokoch.
Keďže reformačné hnutie dávalo veľký dôraz na pokrok a vzdelanosť škola v Chyžnom existovala už v roku 1610. O prvej budove školy sa hovorí v roku 1793, ktorá stála v blízkosti starej fary na nižnom konci dediny.
1833 - 1887 farár Samuel Tomášik – urobil Cirkevný zbor v Chyžnom známym a vybudoval mu patričnú autoritu. Bol niekoľko rokov aj seniorom. 1945 – vnútorné maľby, zrušenie sakristie vedľa oltára, úprava oltára, natieranie oltárnych sĺpov,
1970 – nanovo urobený chór železné I-čka + drevená podlaha
1962/63 – výmena strechy na veži kostola
1974 - výmena kostolných lavíc, drevené obklady okolo stien
(pôsobenie farára Mgr. Mojmíra Zúrika 1955 - 1977
1994 – generálna oprava vonkajších omietok, nová elektroinštalácia, nové maľby v interiéri a exteriéri, výmena strešnej krytiny
1998 - plynofikácia (teplovzdušné plynové agregáty nahradili naftové)
2002 – nové schody na vežu a oprava omietok vo veži
2004 – nová dlažba v kostole
Hrubo vyznačené dátumy sú napísané na klenbe kostola.
- Oltárny obraz
- Obraz Večere Pánovej je najhodnotnejším obrazom v kostole
Reformácia / vypísané z kroniky cirkevného zboru Chyžné /
Reformácia na Muránskej doline sa začala rozširovať v roku 1549. V roku 1585 všetci obyvatelia obce Chyžné boli už ev. a. v. náboženstva. V roku 1668 bola už prvá kanonická vizitácia, ktorú previedol vtedajší superintendent Ján Rimavský. V tom čase Chyžné, Mníšany, Kopráš, Lubeník a Umrlá – Lehôtka /t.č. Revúcka Lehota /, ako fílie patrili k Jelšave, ktorá bola matko- cirkev. Menované obce viackrát zaslali žiadosť, aby boli od Jelšavskej cirkvi osamostatnené. Obce boli oddelené po smrti jelšavského farára Juraja Fabriciho. Chyžné, Lubeník, Mníšany a Kopráš sa združili v jeden cirkevný zbor a už v roku 1633 pozvali za farára Petra Zidaréni-ho. Keď bolo Vešelényho povstanie potlačené, začali prenasledovať evanjelikov. V roku 1679 vzali evanjelikom terajší katolícky kostol a s vojenskou mocou odohnali vtedajšieho kňaza aj učiteľa. V roku 1682 evanjelici dostali svoj kostol a školu od Tökölyovho komisára Martina Lettenziho. Tökölyho povstanie, keď bolo porazené, zase zavládli zlé časy pre ev. a.v. cirkev. V roku 1683 Breiner a Medňanský s vojenskou pomocou znovu vyhnali učiteľa a kňaza a odobrali kostol a školu. V roku 1703 evanjelici z Chyžného s ostatnými ev.a.v. cirkvami vyslali deputáciu ku Fraňovi Rákoczimu so sťažnosťou, že musia platiť katolíckych kňazov a učiteľov. U Rákocziho neobstáli, vyslovil poľutovanie nad prenasledovaním. Chyžňanskí evanjelici sa s odpoveďou neuspokojili a vyhnali katolíckeho kňaza a učiteľa a vyvolili si za kňaza Mateja Fabriciho a za učiteľa Petra Mathaidesza. V roku 1711 sa pánom Muránskej doliny stal gróf Štefan Koháry. Jeho komisárovi Jánovi Pálfymu museli vydať od kostola a školy kľúče, a okrem toho zobral všetok cirkevný majetok/ zeme, lúky, hory /Kňaz s učiteľom museli podpísať zmluvu, podľa ktorej sa zaväzujú, že budú platiť 100 zlatých pokutu, keby sa osmelili služby Božie vykonávať a vyučovať v škole. Smutné časy nastaly na ev. a. v. cirkev pod panovaním Leopolda I., Jozefa I. a Karola IV. Kňaz a učiteľ nemohli vstúpiť do dediny. Pod panovaním Márie Terézie ukrutné prenasledovanie sa trochu odľahčilo. Bolo povolené zavolať kňaza ku pohrebu z Ochtinej alebo zo Slavošky, s tým že štólu musia vyplatiť katolíckemu kňazovi. Nemohli zvoniť, preto chlapci behali popod obloky a cenganím dávali vedieť, že sa zvoláva na pohreb. Nemohlo sa spievať ani modliť. Kňaz a učiteľ sedeli ako nemí. Jozef II.- keď vydal tolerančný edikt, lepšie časy začala žiť evanjelická cirkev. V roku 1783 zaslali žiadosť miestodržiteľskej rade, aby bolo dovolené povolať do evanjelickej cirkvi kňaza a učiteľa. Povolenie dostali. V stodole vykonávali služby Božie a 4. Adventú nedeľu 1783 si za kňaza vyvolili Pavla Valaskýho. 3. Októbra 1803 vykonal kanonickú vizitáciu superintendent Nicolai.
